Identita našej komunity
„Budovať duchovný domov a vidieť obnovený Eden.”
„Jeho púšť zmení na Eden a jeho step na Hospodinovu záhradu. Jasanie a radosť zavládne na ňom, vzdávanie vďaky a hlas piesne.“ Iz 51:3
Na začiatku v roku 2011 sme spoznali, že s Bohom môžeme mať živý, osobný a blízky vzťah. Spoznali sme, že Boha môžeme počuť. Že nie je niekde ďaleko a nie je nedosiahnuteľný. Spoznali sme, že keď kráčame podľa toho, čo nám hovorí, naše životy sa výrazným spôsobom začali meniť. Spoznali sme, že tento vzťah je možné prežívať a prehlbovať každý jeden deň.
To výrazne zmenilo naše prežívanie viery. Stala sa akousi živou. Akonáhle sme toto začali prežívať, viedlo nás to do spoločenstva. Viedlo nás to k vytváraniu duchovnej rodiny. Zdielať túto skúsenosť, túto cestu a vzájomne si svedčiť, inšpirovať sa, povzbudzovať sa, žehnať si, pomáhať si, stáť za sebou a veľa ďalšieho.
Zažili sme vnútornú premenu, ktorá v istom rozmere stále trvá. Akoby sa z púšte v našom vnútri stávala práve záhrada Eden. Akoby prichádzal skutočný život a zmysel do nášho vnútra. Presne to, čo sa píše vo verši, ktorý máme v našej vízii. Začali sme prežívať niečo, čo spôsobovalo jasanie, radosť, vďačnosť a to nás doslova viedlo k piesni (pieseň sa tak stala silnou súčasťou našej spirituality = modlitba chvál).
Samozrejme, tým nechceme povedať, že všetko už bolo ľahké a nič zlé sa nám už nikdy nestalo. Ale aj v týchto obdobiach sme už neboli sami. V ničom už nie sme sami. Vďaka živému vzťahu s Ježišom, živej viere v to, čo hovorí, a duchovnej rodine sa aj tieto obdobia dajú zvládnuť úplne inak.
Toto pre nás znamená vidieť obnovený Eden v našom vnútri. Biblický Eden bol miesto vzťahu Boha a človeka. Bol miestom prítomnosti. Práve toto urobil Ježiš skrze kríž a svoje zmŕtvychvstanie opäť dostupným pre každého z nás. Obnovil, aby sme opäť s Bohom mohli mať priamy vzťah a aby sme opäť mohli žiť v Jeho prítomnosti. Zo sirôt urobil synov a dcéry. Ak sa táto obnova Edenu odohrá v nás, začne sa diať aj okolo nás. A to spôsobuje šírenie Božieho kráľovstva.
Táto druhá časť našej vízie teda nehovorí iba o tom, čo chceme vidieť, ale odpovedá nám aj na otázku, ako na to. Chceme vidieť Božie kráľovstvo rásť medzi nami. Ako na to? Práve skrze to, že každý z nás bude tento vzťah s Bohom prehlbovať. Tak budeme vidieť obnovený Eden v našom srdci, v našich životoch, rodinách, komunite, Cirkvi, jednoducho kdekoľvek. Táto neviditeľná realita v nás sa tak stáva viditeľnou realitou okolo nás. Súčasťou tejto vízie je aj to, že očakávame obnovenie Jeho kráľovstva v plnosti. Teda obnovenie Edenu, biblicky nového Jeruzalema. Kým sa tak stane, dostali sme od Ježiša úlohu, aby sme nie iba očakávali Jeho druhý príchod, ale aby sme šírili Jeho kráľovstvo, činili učeníkov a pripravovali nevestu (Cirkev) na príchod ženícha (Ježiša). Toto všetko a ešte oveľa viac obsahuje naša vízia.
Duchovná rodina ● Miesto uctievania ● Služba mladým ● Služba rodinám ● Formácia
Aký je rozdiel medzi víziou a poslaním? Vízia je náš dlhodobý cieľ. Niečo, čo ak nastane a uskutoční sa, tak máme “hotovo“. Je to cieľ našej cesty. Ak je naša vízia budovať duchovný domov a vidieť obnovený Eden, naplnenie tejto vízie nastane, keď Ježiš druhýkrát príde a obnoví ho v plnosti. To bude úplné naplnenie našej vízie. K tomuto smerujeme. Dovtedy tu ale máme určité poslanie. Je to naše aktuálne zameranie sa. Niečo ako naša charizma, teda to, kde vidíme, že nám aktuálne Otec otvára dvere. Poslaním, teda účelom našej komunity je aktuálne tvoriť živú komunitu veriacich – duchovnú rodinu, miesto chvál a uctievania – miesto modlitby a príhovorov, miesto služby mladým a v poslednom čase aj miesto služby rodinám. Taktiež je naším poslaním vytvárať miesto rastu a formácie. Toto sú aktuálne oblasti nášho poslania. Na základe našej vízie a poslania každoročne rozlišujeme aj naše ciele. Teda najbližšie kroky na najbližší rok. Chceme, aby tieto naše činnosti, ciele, boli v súlade s týmto poslaním a víziou.
Zameranie na rok 2023/2024
Ak je vízia cieľ, kam kráčame, misia je oblasť nášho zamerania/vplyvu – účel, na ktorý sme práve teraz a tu, a ciele sú konkrétne body, činnosti, ktoré sme pre toto najbližšie obdobie rozlíšili ako kľúčové. Každoročne v auguste sa spolu stretávame, modlíme, rozprávame a rozlišujeme, čo budú na najbližší rok (september – jún) naše kľúčové priority – ciele. Na tomto mieste uvádzame niektoré z cieľov pre obdobie 2023/24. Na tomto webe nájdete tie najdôležitejšie ciele pre najbližší rok.
Misia #1 - Tvoriť živé spoločenstvo
- Cieľ 1: Komunitné stretká (raz do mesiaca pre celú komunitu)
- Cieľ 2: Letný Eden Camp 2024
- Cieľ 3: Vytváranie a rozvoj malých skupiniek
- Cieľ 4: Rozvoj komunity (podcast, web, metodické materiály a celkový chod)
Misia #2 - Vytvárať miesto chvál a uctievania (modlitba)
- Cieľ 1: Pravidelné modlitebné stretnutia. (V Jeho mene = chvály)
- Cieľ 2: Uvoľňovať a formovať nových chváličov
- Cieľ 3: Mládežnícke sv. omše
- Cieľ 4: Ostatná služba smerom von
Misia #3 - Slúžiť mladým a pomáhať im na ceste viery
- Cieľ 1: Realizácia prípravy kandidátov na prijatie sviatosti birmovania.
- Cieľ 2: Pravidelné stretká pre mladých raz do týždňa (Eden Youth)
- Cieľ 3: Osobné doprevádzanie a rozhovory s mladými
- Cieľ 4: Formácia
- Cieľ 5: Ak nebude Eden Camp 24, tak zrealizovať víkendovku pre Eden Youth
- Cieľ 6: Vyslanie a absolvovanie formačných škôl (Godzone, LAŠ) pre vodcov Eden Youth za účelom zvýšenia odbornosti a kompetentnosti v oblasti práce s mladými
- Cieľ 7: Organizovať príležitostné akcie za účelom prehĺbenia vzťahov (šport, voľný čas a pod.)
Misia #4 - Služba mladým rodinám
- Cieľ 1: Zrealizovať duch. obnovu na jeseň/jar zameranú na rodinu
- Cieľ 2: Hľadať možnosti, ako pomáhať/pracovať s mladými rodinami
Misia #5 - Formácia (pomáhať ľuďom spoznať Ježiša a tvoriť učeníkov - hlásanie a formácia)
- Cieľ 1: Robiť naše stretnutia otvorené + vytvárať záznam
- Cieľ 2: Evanjelizácia pre birmovancov
- Cieľ 3: Zrealizovať aspoň jeden Kurz Filip
- Cieľ 4: Pozývať hostí a tvoriť formačné materiály a slová (stretká a pod.)
- Cieľ 5: Osobné doprevádzanie a rozhovory
- Cieľ 6: Zvyšovať vzdelanie, odbornosť a profesionalitu služobníkov a lídrov
Desať základných hodnôt Komunity Eden
Existuje veľmi veľa rôznych základných hodnôt. Niektoré súvisia s tým, že sme občania demokracie, niektoré s tým, že sme jednoducho veriaci ľudia, niektoré s tým, že máme rodinu. Každý okruh, sociálna skupina, v ktorej sa nachádzame, má nejaké hodnoty.
Aj u nás v komunite sme identifikovali počas dlhých rokov naše základné komunitné hodnoty. Prečo sme vybrali práve tieto? Odpoveď je jednoduchá. Pretože sme identifikovali týchto základných desať hodnôt ako kľúčové pre správne, efektívne a dlhodobé napĺňanie našich cieľov. Tieto hodnoty si môžeme predstaviť ako základné nastavenie srdca. Ak slúžime v komunite a pracujeme na naplnení cieľov, ktoré sme si stanovili, je potrebné, aby naše srdce bolo nastavené správne.
Uvediem príklad. Ak niekto v spoločenstve chce slúžiť iba preto, pretože „je to treba a je to dobré“, alebo má pocit, že keď bude slúžiť, bude bližšie k Bohu a On ho bude mať viac rád, alebo že službou sa dostane do neba. Toto sú nastavenia srdca (hodnoty), ktoré časom vedú do vyhorenia, frustrácie a nenaplnenia. Ale. V našej komunite máme napríklad jednu zo základných hodnôt, ktorá hovorí o tom, že naša služba je ovocím nášho zdravého vzťahu s Ježišom. Naša služba nespôsobuje to, že máme vzťah s Ježišom, ale náš vzťah s Ježišom spôsobuje, že si to nevieme nechať pre seba a že sme takí plní, že sa chceme rozdávať – slúžiť. Vtedy už neslúžim pre to, „ABY“ (som išiel do neba, urobil dojem na Boha a blížneho), ale súžim pre to, „ŽE“ (som zažil také prijatie a lásku, ktorú si nedokážem nechať len pre seba). Tu je vidieť rozdiel v tom, ako základná hodnota vie výrazne ovplyvniť napríklad motív našej služby. Teda činnosti, ktorým sa venujeme.
1. základná hodnota
Veríme, že Boh je dobrý a milujúci Otec, s ktorým môžem mať osobný a blízky vzťah.
9. základná hodnota
Veríme, že vzájomné prepojenie generácií je kľúčové pre zdravý rozvoj a rast našej duchovnej rodiny.
1. základná hodnota
Veríme, že Boh je dobrý a milujúci Otec, s ktorým môžem mať osobný a blízky vzťah.
- Základné hodnoty komunity Eden
1. základná hodnota
Veríme, že Boh je dobrý a milujúci Otec, s ktorým môžem mať osobný a blízky vzťah.
Dovolíme si tvrdiť, že táto základná hodnota je tou najdôležitejšou hodnotou, v ktorú veríme v našej komunite. Vedieť, že Boh Otec je dobrý a milujúci, spoznať to, zažívať to aj uprostred náročných situácií a v ťažkých životných momentoch je pre naše kráčanie s Bohom mimoriadne dôležité. Práve preto potrebujeme dostatok času s Ním.
Pravdou je, že každý z nás potrebuje denne osobný čas s Otcom. Ak pravidelne „nezavriem svoju modlitebnú komôrku zvnútra“, ako sa píše v šiestej kapitole Evanjelia podľa Matúša, jednoducho „to“ (rozumej náš vzťah s Otcom a naše kresťanstvo) nebude rásť. Nedá sa žiť iba z táborov, víkendoviek, stretiek alebo viery a ohňa niekoho iného. Potrebujeme budovať náš vlastný príbeh s Otcom. To je pravda o našom Bohu. Je Bohom osobného vzťahu. A ten sa buduje pravidelným stretávaním sa s Ním v osobnej modlitbe, sv. omši, spoločenstve…
Modlitba nemá byť iba nejakým bodom v kalendári. Ide o živé stretnutie a kráčanie s Ním. O uvedomenie si toho, že je so mnou. To je premieňajúca prítomnosť.
Budovať vzťah s Otcom teda nie je len o každodennej modlitbe, ale o každodennom stretnutí sa s Otcom. Znie to možno zvláštne, ale zažili sme momenty, keď sme mali pravidelnú modlitbu, ale Otec tam nebol. Nemyslím pocity. Myslím ten moment, keď som si uvedomil, že sa modlím len z pocitu, že musím alebo by som mal. Modlitba nie je povinnosť kresťana, modlitba je privilégiom. Samozrejme, sú isté životné okolnosti, keď nás v modlitbe udrží práve disciplína a zvyk, a to je v poriadku. Pozor len, aby sa z obdobia nestal nový dlhodobý štandard.
Tráviť čas s Otcom je srdcom kresťanského života. Peter Scazerro píše vo svojej knihe Cesta k emočnej a duchovnej zrelosti: ,,Väčšinou, keď sa pozriem na modlitebný život ľudí, vidím, že prosia o silu na daný deň a potreby, ktoré vidia. Jadrom pravidelnej modlitby ale nie je prichádzať k Bohu, aby sme niečo dostali, ale aby sme boli s Ním!”
2. základná hodnota
Veríme, že Boh Otec je osobne prítomný v Eucharistii, spoločenstve a v Biblii.
- Základné hodnoty komunity Eden
2. základná hodnota
Veríme, že Boh Otec je osobne prítomný v Eucharistii, spoločenstve a v Biblii.
„Možno si už dlhšie Boha nepočul a hľadáš ho. Chcem ti ale povedať, že On sa nestratil. Niekedy len potrebuješ prísť tam, kde On sám prisľúbil, že bude prítomný.“
Možno si to už zažil/a. Myšlienky, ktoré znejú asi takto: „Tak ale ako mám Boha stretnúť? Ako ho môžem zažiť? Snažím sa modliť a nič…“ Väčšina ľudí si myslí, že stretnutie s Otcom musí nutne znamenať emóciu. Áno, emócie sú skvelé, ale nie sú skúškou správnosti nášho stretnutia sa s Otcom. Stretnutie s Otcom sa niekedy prejaví v emóciách, avšak je omnoho dôležitejšie, aby sa prejavilo v našej premene. A to je často dlhodobý proces. Mám na mysli premenu nášho vnútra, charakteru, návykov, správania, vyjadrovania, vnímania a veľa iného. Toto sú veci, ktoré sa menia postupne. Vyžadujú čas, trpezlivosť, a teda, samozrejme, stretávanie sa s Otcom. Táto premena sa deje v našom vnútri vtedy, ak pre túto premenu vytvoríme správne podmienky a sme trpezliví. Ako zasadené semienko do zeme, ktoré ak má správne podmienky, tak v správnom čase prinesie ovocie. Aj Božie slovo hovorí, že nás majú spoznať po ovocí, nie podľa zážitkov. Aj keď si znovu dovolím zdôrazniť, že každý vzťah potrebuje aj emočný rozmer.
Ako teda vieme vytvoriť správne podmienky pre našu premenu? Aj tu nám Boh daroval pomerne jednoduchý spôsob. V komunite veríme, že tieto tri oblasti nám v premene vedia dlhodobo prinášať ovocie a sú základným zdrojom našej premeny.
Naša druhá základná hodnota nám teda pomáha v stretávaní sa s Otcom. Dovoľte mi to povedať nahlas. Toto je tá najkľúčovejšia vec v našom duchovnom živote. Stretnúť sa s Ním. Áno, je veľa vecí, dokonca aj duchovných, ktoré môžeme robiť alebo zažívať aj bez stretnutia sa s Otcom. Napríklad služba. Avšak po čase z nich nepramení život a nás to taktiež akosi nebaví. Preto je stretnutie mimoriadne dôležité. Dáva hlboký zmysel, zápal, vášeň tomu všetkému, čo na zemi žijeme a robíme.
Ak sa pozorne začítame do Božieho slova, nájdeme tri miesta, kde On sám prisľúbil svoju prítomnosť. Sú to niečo ako tajné zásobárne/zdroje pre náš vnútorný, duchovný život. Ak z nich budeme čerpať pravidelne, budeme plní Ducha – plní života. Ak už dlhšie zažívaš púšť a ťažký čas, je viac ako pravdepodobné, že niektorá z týchto vecí a možno aj viaceré v tvojom živote absentujú.
Tieto tri oblasti sú: Eucharistia, Sväté písmo a spoločenstvo. V našej internej publikácii pre členov komunity si podrobnejšie rozoberieme každý z týchto troch zdrojov.
Všetky tieto tri veci sú našou základnou hodnotou, pretože naozaj veríme tomu, že ak pravidelne vpustíme tieto tri oblasti do nášho života, bude to vytvárať zdravé podmienky pre náš rast. Samozrejme, že prídu aj krízy a problémy. To neznamená, že automaticky, keď príde niečo zlé alebo náročné, nutne robíme niečo zle. Ak si správne nastavíme tieto tri oblasti, aj v náročných časoch sa o ne vieme oprieť. Všetky tri sú mimoriadne kľúčové a jedna nenahrádza druhú. Môže sa stať, že na nejaké kratšie obdobie je jedna pre nás významnejšia než iná. To ale nie je dôvodom, aby sme tie ostatné prestali riešiť. Pre zdravú a dlhodobú premenu sú potrebné všetky.
3. základná hodnota
Veríme, že sme duchovná rodina.
- Základné hodnoty komunity Eden
3. základná hodnota
Veríme, že sme duchovná rodina.
„Miera tvojej investície vždy určuje mieru tvojej žatvy“
Najväčšou túžbou ľudí je niekam patriť. Mať „svoju“ skupinu ľudí a byť súčasťou niečoho, čo nás presahuje. Tak hovorí štúdia od Brene Brown, ktorá sa zaoberala otázkou, čo je najväčšou potrebou ľudstva. Nikto z nás nebol stvorený pre samotu. V komunite veríme tomu, že sa navzájom potrebujeme. Potrebujeme sa navzájom, aby sme rástli, pomáhali si, podporovali sa, vzájomne si žehnali a niesli svoje bremená, mohli sa zdieľať, inšpirovať sa… Jednoducho, veci idú správne a dobre vtedy, keď sme spolu. V Knihe Kazateľ je to napísané takto: „Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne a niet druhého, kto by ho zodvihol. Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje? Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.“ (Kaz 4:9-12) To znamená, že spolu sme silnejší.
Vzťahy sú základom našej komunity. Práve preto pravidelne každý mesiac mávame spoločné veľké komunitné stretnutie, aby sme tieto vzťahy mohli priamo budovať a prehlbovať. Taktiež odporúčame každému z našich členov vstúpiť do malej skupinky, ktorá je priamo zameraná na hlbšie zdieľanie a budovanie vzťahov.
4. základná hodnota
Boh aj dnes nadprirodzene koná a nič mu nie je nemožné.
- Základné hodnoty komunity Eden
4. základná hodnota
Boh aj dnes nadprirodzene koná a nič mu nie je nemožné.
Vždy keď zaškatuľkujeme Boha v tom, čo podľa nás môže alebo nemôže urobiť, jediný, kto je v škatuľke, sme my sami. Neohraničujme Ho!
Jednou z našich základných hodnôt je práve to, že veríme v nadprirodzené Božie zásahy. Veríme, že znamenia, divy a zázraky sa nediali len v dávnych časoch, ale že sa dejú aj dnes. Božie slovo to jasne hovorí: „Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov, a keď aj niečo smrtonosné vypijú, neublíži im to. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú.“ (Mk 16:17-18)
Nemáme žiaden patent na to, ako tieto veci fungujú, ani si za tieto veci nikdy nepripisujeme žiaden kredit. To, čo chceme v tomto bode zdôrazniť, je, že nie sme odkázaní len na prirodzené riešenia a možnosti v našom živote. Nestrácame vieru a nádej, ak zázrak neprichádza, ale zároveň sa oň nebojíme prosiť. „Doteraz ste v mojom mene o nič neprosili. Proste teda a dostanete, aby vaša radosť bola úplná!“ (Jn 16:24) Ak veríme, že Boh je náš dobrý Otec, veríme aj tomu, že je Jeho túžbou nás žehnať. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia!“ (Mt 7:11)
Áno, môžu tu byť aj rôzne prekážky v tom, že nezažívame prielom a požehnanie. Ak budete niečo podobné vnímať, môžeme sa na to spolu pozrieť. Tu už je dôležité prejsť každý prípad individuálne. Základom našej mentality ale naďalej zostáva veriť v Jeho nadprirodzené konanie.
Za uplynulé roky sme zažili uzdravené vzťahy, kolená, srdcia, zopár ľudí, ktorí mali ráno ísť na operačný stôl a zrazu nemuseli, nadprirodzené finančné zaopatrenia a prielomy, obrátenia členov rodiny a priateľov, bolo toho veľmi veľa. Práve vďaka tomu, že v komunite máme túto základnú hodnotu, môžeme prehlásiť, že sme už skúsili a presvedčili sme sa, aký dobrý je Pán! (Ž 34:9)
5. základná hodnota
Veríme, že naša chvála je reakciou na to, kým Boh je.
- Základné hodnoty komunity Eden
5. základná hodnota
Veríme, že naša chvála je reakciou na to, kým Boh je.
Vždy uctievame a chránime to, čo je pre nás to najdôležitejšie. To, čo určuje našu hodnotu, to, vďaka čomu sa cítime silní. Po čase sa vždy začneme podobať na to, čo uctievame…
Slovo chvála bolo v našej komunite skloňované veľmi často ešte v dobách, keď sme boli Spoločenstvom Youth. Pravdou je, že dnes chvále rozumieme o niečo viac ako vtedy. V tom čase pre nás chvála znamenala skôr štýl alebo spôsob modlitby sprevádzaný hudbou.
Dnes už vieme, že chvála je omnoho viac. Chvála je spôsob života – životný štýl. Je to hlboké vnútorné uvedomenie si toho, že všetko, čo robím, robím pred Otcom a robím to tak, aby Ho to oslávilo. Z toho vyplýva, že chvála môže byť to, ako pracujem v práci, vychovávam svoje deti, idem po ulici, reagujem na rôzne podnety a situácie, ale taktiež stále môžeme povedať, že chvála je aj spôsob modlitby, keď sa stretneme spolu ako komunita a vyvýšime Otca.
Osobne som najviac porozumel, čo znamená chvála, v manželstve. Čo znamená, že si ctím svoju manželku? Že jej raz alebo dvakrát do týždňa hodinku spievam, aká je úžasná?! Vôbec nie! Aj keď, samozrejme, je v poriadku zložiť jej pieseň a zaspievať jej ju. To ale, že si ju uctím, nie je o tom, že jej zaspievam. Je to o tom, že som jej úplne vydaný a verný. Zomrel som sám sebe. Už to nie je len o mne. Je to o nás. Ja som tu, aby som ju miloval a aby som jej slúžil. Aby som robil to, čo potešuje jej srdce. Nerobím to z povinnosti, ale zo vzťahu. Samozrejme, Boh je na prvom mieste. Túto jednoduchú ilustráciu chcem len použiť ako príklad toho, aby sme uchopili, čo znamená uctievanie.
Uctievanie znamená odovzdať sa, byť úplne vydaný. A z tohto vydaného srdca robíme všetko. Pri každej jednej činnosti som vydaný Otcovi. Či pracujem, modlím sa, spievam, rozprávam sa s deťmi alebo s poštárom… Som vydaný Ježišovi a podriadený Jeho hodnotám a princípom.
Chvála ako forma modlitby:
Skvelá definícia, aj keď možno trošku odbornejšia, sa nachádza v Katechizme katolíckej cirkvi. Píše sa tam: Chvála je forma modlitby, ktorá najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho pre to, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná. Chvála je účasťou na blaženosti čistých sŕdc, ktoré milujú Boha vo viere skôr, akoby ho videli v sláve. Prostredníctvom chvály sa Duch Svätý spája s naším duchom, aby dosviedčal, že sme Božie deti, vydáva svedectvo v prospech jednorodeného Syna, v ktorom sme adoptovaní za synov a skrze ktorého oslavujeme Otca. Chvála spája ostatné formy modlitby a povznáša ich k tomu, ktorý je ich prameňom a cieľom – k jedinému Bohu Otcovi, „od ktorého je všetko a my sme pre neho” (1Kor 8,6). (KKC 2639)
Každý jeden deň je dňom, keď môžeme vyvýšiť Otca. Skrze svoje pery, skutky, rozhodnutia, štedrosť, ochotu, jednoducho skrze čokoľvek. Pieseň môže byť chválou, ale chvála je omnoho viac ako pieseň. Nezabúdajme na to. Vždy, keď si uvedomím, kým pre mňa Boh Otec je, vedie ma to k premene a ku chvále. Všetka tá vďačnosť z toho, že je pri mne, že mi dal život, priateľov, rodinu, možnosti, príležitosti, schopnosti, otvorené nebo a večný život… To celé ma vedie do vďačnosti a do chvály.
Práve preto máme chválu ako jednu z našich hlavných hodnôt, a to práve v kontexte uvedomenia si toho, kým Boh pre nás je. Reakciou na to je následne chvála. V našej komunite sa práve preto veľmi radi spolu stretávame a modlíme sa nahlas, spievame spolu piesne. Chvály ako stretnutie sú teda stretnutím ľudí, ktorí si túto pravdu uvedomujú a chcú ju spoločne zdieľať.
6. základná hodnota
Veríme, že čistota a život na svetle sú kľúčové pre život v pokoji a požehnaní.
- Základné hodnoty komunity Eden
6. základná hodnota
Veríme, že čistota a život na svetle sú kľúčové pre život v pokoji a požehnaní.
„Budúcnosť nepoznáme a nemôžeme jej prispôsobiť svoje plány. Môžeme však udržiavať svojho ducha a svoje telo v takej čistote a v takej cnosti, môžeme si pestovať také myšlienky a také ideály a snívať také vznešené sny, že kedykoľvek a kdekoľvek bude treba vysokého činu, budeme vedieť, akým človekom sme, a rozhodovať o tom… Nikto sa odrazu neodkloní od svojich zvykov a svojej pestovanej mysle.“ Joshua L. Chamberlain, hlavný veliteľ 20. pluk z Maine, Spojené sily, Boj o Gettysburg.
Áno, je pravdou, že Ježiš sa raz a navždy vysporiadal s naším hriechom. To ale neznamená, ža automaticky už nikdy nezlyháme. Každý z nás má slobodnú vôľu a každý jeden deň a v každom okamihu sa môžeme rozhodnúť buď pre Jeho cesty, alebo nie. Ak si vyberieme iný cieľ, inú cestu, to je to, čo voláme hriech. Slovo hriech v originálnom texte znamená „minúť cieľ.“ Boh má pre náš život jasný zámer. „Ja poznám svoje zámery, ktoré mám s vami, znie výrok Hospodina, sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ (Jer 29:11) Boží zámer pre nás je najlepšie zachytený práve v záhrade Eden. Tu bolo vidieť pôvodný plán – originál. Požehnanie, hojnosť, radosť, pokoj…. To, čo prinieslo a stále prináša opak, je hriech. Hriech nie je niečo, čo nás má strašiť, pretože sa na nás Boh nahnevá. On sa nehnevá. Jemu je to ľúto, pretože hriech spôsobuje, že sami seba odrezávame od tohto pôvodného plánu – od požehnania a života na svetle. A to Ho, ako každého rodiča, mimoriadne mrzí a trápi. Ako keď deti odídu z domu do sveta a nežijú dobre a múdro, rodičov to bolí. (Lk 15) Čo teda robiť?
Otec rátal s tým, že aj my budeme zlyhávať. Rátal s tým, že niekedy diablovi uveríme jeho klamstvá a chvíľkové potešenia. Preto máme skrze Ježiša vždy možný návrat k Otcovi. „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme u Otca obhajcu — Ježiša Krista, spravodlivého.“ (1Jn 2:1)
To najdôležitejšie, čo nám život na svetle a s čistým srdcom prináša, je opísané v blahoslavenstvách. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5:8). Ak je naše srdce čisté pred Bohom, máme prisľúbenie, že ho uvidíme. Inými slovami: „Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda. Ale ak chodíme vo svetle, ako on je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme klamárom a jeho slovo nie je v nás.“ (1Jn 1:5b-10)
Preto je také potrebné vyznať svoj hriech. Nechceme to vzdať a stotožniť sa s ním. Vieme, že hriech je niečo, vďaka čomu míňame cieľ, ktorý pre nás Otec má.
Každý z nás v niečom zlyhá. Niekedy v malej, niekedy vo veľkej veci. Práve preto je tu možnosť návratu a pokánia (sviatosť zmierenia). Príbeh z Lukášovho evanjelia o márnotratnom synovi nám ukazuje, že to najkľúčovejšie je vrátiť sa domov. Hriech a zlyhania nás vyvádzajú von z komunity do samoty pre pocity nehodnosti, hanby, zlyhania a podobne. Akonáhle sa syn z príbehu vrátil domov, otec mu daroval plášť. Ten sa dával v tradícii milovanému dieťaťu. Ďalej dostal sandále. Tým mu otec povedal, že už nie je viac otrokom. Tí chodili vtedy naboso. A nakoniec mu daroval prsteň. Ten symbolizoval rod – priezvisko, hodnotu. Syn si v istom momente uvedomil, že nechce žiť svet, a akonáhle sa vrátil domov, otec ho vybozkával a zároveň v ňom obnovil plášťom identitu milovaného dieťaťa, sandálmi jeho dôstojnosť syna a prsteňom jeho autoritu a miesto v rodine.
7. základná hodnota
Veríme, že každý má jedinečné osobné poslanie.
- Základné hodnoty komunity Eden
7. základná hodnota
Veríme, že každý má jedinečné osobné poslanie.
…osobné poslanie sa nevytvára na prednáškach, ale odhaľuje na kolenách. Potom je už len na mne, či sa preň rozhodnem a vstúpim doň alebo nie…
Priatelia, každý z nás v komunite, ale aj mimo nej je na tomto svete s jedinečným osobným poslaním priamo od Otca! Jeremiáš píše: „Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka národom.“ (Jer 1:5)
Tak ako bolo Jeremiášovo poslanie proroka nad ním ešte pred narodením, aj naše poslanie videl Boh od vekov! Raz mi Otec počas modlitby povedal, že osobné poslanie sa nehľadá na prednáškach, ale na kolenách, pretože poslanie, ktoré mám od Neho, sa nevytvára mnou a mojím plánovaním, ale sa odhaľuje krok za krokom, keď som s Ním. Čím viac času som s Ním, tým viac rozumiem sám sebe. Je to jednoduché. Sme stvorení na Jeho obraz. Preto čím viac rozumiem, kto je On, tým viac nachádzam seba.
Ak doma nájdem elektrický spotrebič, ktorému nerozumiem, na čo je, pozriem sa na bok a podľa názvu si nájdem výrobcu, model a na čo slúži. Na to, aby som vedel zmysel toho spotrebiča, vyhľadám výrobcu daného spotrebiča. Ak chceš vedieť, načo si na tejto Zemi, buď so svojím Tvorcom. Na „boku” máš napísané: Boží syn/dcéra. Vyhľadaj Ho! On má ešte väčšiu túžbu, aby si odkryl/a svoje poslanie, ako ty!
Je mimoriadne dôležité rozumieť svojmu zámeru a ceste na tejto Zemi. Samozrejme, je tu znovu priestor pre proces. Ja sám som začínal svojho času ako hrobár, grafik a podobne, napriek tomu, že som vedel, kam ma Ježiš volá. Dôležité je ale prechádzať túto cestu stále s Ním. Pýtať si ďalší krok a múdrosť. Zároveň je dôležité spomenúť, že vstúpenie do osobného poslania často znamená risk. Prvý krok nemusí byť jednoduchý, príjemný, dokonca niekedy ani logický – vykročiť z loďky na vodu. Platí ale, že ako deti Kráľa sa nemusíme báť. Ak je naše kráčanie úprimné pred Ježišom, sme ochotní sa poučiť a činiť prípadné pokánie z chybného kroku, môžeme sa rozhodnúť takmer pre čokoľvek. Ježiš má jedno povolanie pre náš život, ale viesť k nemu môžu tisíce ciest. Nie je len jedna. Preto ak niekde aj zle odbočíš, kľúčový je stále tvoj vzťah s Ježišom. On si všetko použije na svoju slávu a na dobré. Dokonca aj tvoje zlyhania, odbočky či dokonca aj pády.
Dôležité je tu úprimné srdce a túžba naplniť zámer, s ktorým ma Otec stvoril a poslal na túto Zem.
Téme osobného poslania sa venujeme prevažne individuálne. Ak by si mal záujem v tejto téme o sebe a svojom poslaní zistiť viac, môžeme si dohodnúť stretnutie a tam si potom prejdeme niekoľko cvičení a vyhodnotíme si ich.
Zároveň tento bod jasne hovorí aj o tom, ako hľadíme na druhých okolo seba. Niečo v našom nazeraní na druhých sa zmení práve vtedy, keď si uvedomíme, že aj títo ľudia okolo mňa sú rovnako milovaní a majú konkrétny zámer a povolanie od Otca. Tak isto ako ja. Vieme si tak navzájom pomáhať, povzbudzovať sa, dvíhať jeden druhého smerom k tomuto poslaniu. Preto ak vidíš okolo seba ľudí, ktorí sú podľa teba niečo ako „stratené prípady“, možno je načase začať na týchto ľudí pozerať Otcovým pohľadom. Spýtaj sa, ako ich On vidí, a možno budeš zrazu veľmi prekvapený. To, že niekto ešte nevstúpil naplno do svojho osobného poslania, môže byť výzva pre každého z nás, aby sme sa stali tými, ktorí budú svetlom a povzbudením.
8. základná hodnota
Veríme, že sme správcami toho, čo nám Boh zveril.
- Základné hodnoty komunity Eden
8. základná hodnota
Veríme, že sme správcami toho, čo nám Boh zveril.
…niekedy sa aj my kresťania správame viac ako tí, ktorí vlastnia, než tí, ktorí spravujú. Výsledkom toho je potom kresťan, ktorý žije pre dnešok, ale zabudol, že zo svojho správcovstva bude vydávať počet. Tu sa odkryjú karty srdca a zrazu bude vidieť, či sme spravovali veci pre vlastný komfort a pohodlie alebo preto, aby sme oslávili Otca…
V Božom slove sa píše: „Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal?“ (1Kor 4:7) Niekedy sa nám môže stať, že zabudneme na to, že všetko, čo máme, je darom od Otca. On nám zveruje hmotné aj nehmotné dobrá a požehnania. Vytvára príležitosti, podmienky, možnosti, dáva nám silu, schopnosti, talenty a veľa, veľa iného. Niekedy môžeme nadobudnúť pocit, že sme sa vypracovali sami alebo že sme to dokázali, pretože sme makali a makali. Áno. Nepochybne je potrebná aj naša obeť, disciplína, rast a práca. To tým nechcem spochybňovať. Nezabudnime ale, kto nás utvoril so všetkým potrebným „vybavením“ a určil nám čas, miesto a podmienky pre náš život tak, aby toto všetko bolo možné.
Otec je darca a tvorca. Nám je daná slobodná vôľa vybrať si. Môžeme sa svojím správnym výberom rozhodnúť prevziať zodpovednosť za tieto príležitosti a spravovať veci správne tak, aby prinášali ovocie, rástli a zase naspäť oslavovali Otca. Veľakrát sa nám stane, že keď sa nám začne dariť, akosi zabudneme spätne osláviť Otca. Napríklad niekto dostal talent spievať, tvrdo drie, v tom procese sa dokonca modlí, aby mu Otec pomáhal na tejto ceste, a keď sa mu o pár rokov zadarí, zrazu všetky peniaze idú len na pohodlie, luxus a na „seba“. Už zabúda, od koho ten talent je a komu má vzdať slávu. Všetko, čo robíme, máme alebo dosiahneme, má osláviť Otca. „Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ (1Kor 10:31) Iba vtedy sa v tom všetkom nestratíme a neprerastie nám to cez hlavu.
Znamená to, že žijem svoj život tak, aby raz, keď budem na konci svojich dní stáť pred súdnou stolicou, nado mnou zazneli slová: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho Pána!” (Mt 25:23) Každý z nás je povolaný spravovať to, čo nám bolo zverené a prinášať tak ovocie, ktoré oslávi Otca. (Jn 15)
V internej komunitnej publikácii sa podrobnejšie pozrieme aj na konkrétne oblasti správcovstva.
9. základná hodnota
Veríme, že vzájomné prepojenie generácií je kľúčové pre zdravý rozvoj a rast našej duchovnej rodiny.
- Základné hodnoty komunity Eden
9. základná hodnota
Veríme, že vzájomné prepojenie generácií je kľúčové pre zdravý rozvoj a rast našej duchovnej rodiny.
„Boh nás sem dal, aby sme pripravili toto miesto pre ďalšiu generáciu. To je naša práca. Výchova detí a pomoc komunite, to je príprava na ďalšiu generáciu.“ Dikembe Mutombo
Ak správne čítame Božie slovo, od začiatku po koniec môžeme vidieť dôraz, aký Boh kladie na generácie. Na ich prepojenie, odovzdávanie požehnania, vedomostí, zručností a veľa iného. Veríme, že pre zdravý rozvoj našej komunity je pochopenie tohto princípu mimoriadne dôležité. Každá generácia je niečím jedinečná. To, kedy sme sa narodili, prostredie, v ktorom sme vyrastali, zjavenie, ktoré sme prijali, výchova… V každom období Boh Otec jednal jedinečným spôsobom. Mňa vždy fascinovalo počúvať príbehy môjho starého otca o tom, ako prežíval vieru môj pradedo počas vojny. S čím museli zápasiť počas vojny a potom neskôr počas komunizmu. Sú to často príbehy viery, zázraky, je to obeť a cena, ktorú zaplatili, aby som aj ja dnes mohol ísť hocikedy na chvály alebo na sv. omšu. Často zabúdame, aká cena bola zaplatená za to, čo dnes máme. Aj preto starším medzi nami patrí úcta. Nielen tým, čo si zažili vojnu alebo rôzne režimy, ale každému jednému. Nezabúdajme na to. Vážme si to bohatstvo a cestu, ktorú títo starší ľudia prešli. Aj keď sú možno starší iba o dva-tri roky. Čerpajme zo skúseností, víťazstiev aj pádov. Odovzdávajme si navzájom všetko požehnanie a skúsenosť. Tak budeme rásť veľmi rýchlo. Božie slovo hovorí: „Chcem hovoriť príslovia, vyrozprávať záhadné príbehy dávnych čias, čo sme počuli a poznáme, o čom nám otcovia rozprávali. Nezatajíme ich deťom, budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne skutky Hospodina, jeho moc a divy, ktoré urobil. Jákobovi určil ustanovenia, Izraelovi dal zákon a našim otcom prikázal, aby s ním oboznamovali svoje deti, aby o ňom vedelo aj budúce pokolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozprávať svojim deťom, aby dôverovali Bohu, nezabúdali na Božie skutky a zachovávali jeho prikázania, aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.“ (Ž 78:2-8)
To najcennejšie, čo si môžeme odovzdávať z generácie na generáciu, vôbec nie je majetok alebo peniaze. To najcennejšie, čo vieme odovzdať ďalšej generácii po nás, je naša cesta s Bohom Otcom. Náš vzťah s Ním, naše víťazstvá a pády, zázraky, divy a znamenia, ktoré nám urobil, aby aj ďalšie generácie žili naše svedectvo a uverili, aký veľký je náš Boh. Jednu vec sa z hĺbky srdca modlím, keď sa modlím za našu komunitu. Aby moje deti nikdy nemuseli začínať takéto spoločenstvo od nuly, ako som musel ja. Znovu prejsť roky školy, pádov, práce, bojov, štúdia… Verím, že naše deti od malého malička budú môcť čerpať z našej cesty a čím budú staršie, tým budú túto cestu viac rozvíjať. Samozrejme, každé v oblasti svojho osobného poslania. To, čo chcem zdôrazniť, je, že Boží plán nebol, aby každá generácia mala „svoje vlastné prebudenie.“ Boží plán bol, aby sa prebudenie, život s Ním a požehnanie násobilo každou ďalšou generáciou.
Výzvou pre nás teda aj dnes môže byť práve to, ako viesť svoj život tak, aby som odovzdával štafetu viery mladším generáciám okolo seba. Je to pozvanie pre každého z nás a zároveň zodpovednosť. Tvoj život je evanjelium v praxi, ktoré čítajú ľudia okolo teba, a učia sa z toho, kým je Boh. Niekedy si myslíme, že my nie sme predsa vzorom pre nikoho okolo nás. To je klamstvo. Ty si vzorom. Boh to tak urobil. Otázka ale môže zaznieť : Akým si vzorom?… Toto nie je priestor pre výčitku. Je to úprimné a priame pozvanie do toho nielen žehnať ďalšej generácii po nás, ale ju týmto spôsobom aj utvárať. Svojím vlastným vzorom.
Vo svojej kancelárii mám na stene fotku svojich detí a pri nich mám krátku báseň. Nepoznám jej autora, ale pomáha mi uvedomiť si, že môj život má dopad. Nielen na moje biologické deti, ale aj na tie duchovné a na všetkých, ktorých môj život každý deň môže ovplyvniť. Je dokázané, že aj najväčší introvert za svoj život ovplyvní desaťtisíc ľudí. Je načase uveriť tomu, že tvoj život má obrovský vplyv a dopad na ľudí, ktorí ťa pozorujú, vidia, sledujú. Či už sú to kolegovia v práci, alebo tvoje deti. Ver tomu! Tieto slová si môžeš aplikovať na všetkých týchto ľudí.
Na tvojich rozhodnutiach mimoriadne záleží. Na tom, ako žiješ svoj príbeh s Otcom vo svojej generácii a čase, budú stáť ďalšie generácie. Neviem, ako vás, ale mňa to hýbe k tomu ísť vpred. Odovzdať to najlepšie. Odovzdať vieru prepálenú skúškami a ohňom. Prestať sa báť byť vzorom a uchopiť tento Boží princíp tvorby lepších a lepších generácií po nás, ktoré budú kráčať v ešte hlbšom vzťahu a intimite s Otcom. Verím, že nás to pohne k ešte hlbšiemu a svedomitejšiemu životu v Duchu, a taktiež verím, že nás to pohne k tomu, aby sme na sebe viac pracovali. Či duchovne, alebo aj na svojich vzťahoch, charaktere, návykoch…
10. základná hodnota
Veríme, že služba je praktickým vyjadrením nášho zdravého vzťahu s Ježišom.
- Základné hodnoty komunity Eden
10. základná hodnota
Veríme, že služba je praktickým vyjadrením nášho zdravého vzťahu s Ježišom.
…služba totiž nie je o tom, čo robíš, ale o tom, koho nesieš. Je o tom, koho reprezentuješ a prinášaš do akejkoľvek oblasti, práce alebo činnosti…
Naša posledná základná hodnota sa týka služby. Tá je neoddeliteľnou súčasťou každého kresťana.
Veľmi často sa stretávame aj u kresťanov s mentalitou, že sa rozdeľujeme na tých, ktorí slúžia, a na tých, ktorí neslúžia. To spôsobuje, že ľudia, ktorí majú konkrétne zverenú nejakú zodpovednosť alebo oblasť, sa cítia zapojení a “užitoční” pre Božie kráľovstvo. A ostatní, čo nemajú nič zverené, sa cítia, že nie sú prospešní pre Božie kráľovstvo. To je klamstvo! Každý, kto odovzdal život Ježišovi, je povolaný do služby. Služba totiž nie je o tom, čo robíš, ale o tom, koho nesieš. Je o tom, koho reprezentuješ a prinášaš do akejkoľvek oblasti, práce alebo činnosti.
Ak tvoja identita je, že si Boží syn/dcéra a si plný/á Ducha Svätého, tak kamkoľvek ideš a čokoľvek robíš, prinášaš tam Božie kráľovstvo. Jeho princípy, Jeho prítomnosť. Služba teda nie je len to, čo robím pre cirkev, komunitu a podobne. Služba je aj to, ako pracujem, študujem, vychovávam svoje deti, trávim voľný čas… Ak si plný/á Jeho, skrze toto všetko sa uvoľňuje On sám. V tom, ako niesť Jeho prítomnosť a byť plný Ducha, ti môže pomôcť aj Plán rastu členov Komunity Eden.
Prečo je dôležité, aby naša služba vychádzala zo vzťahu s Ježišom?
Veľmi dobrá ilustrácia pre službu je manželstvo. To, že slúžim Klárke ako svojej manželke, nie je zakorenené v tom, že mám povinnosť alebo zodpovednosť slúžiť jej. To, že jej môžem slúžiť, je pre mňa, ako jej manžela privilégium, výsada a pocta. Moja túžba slúžiť jej vyviera z toho, že ju milujem celým svojím srdcom, mysľou a telom. Služba má korene vo vzťahu a úplnej odovzdanosti. Neslúžim jej, pretože chcem, aby ma milovala viac. Ani preto, aby som spravil dojem na ňu alebo na ľudí okolo nás, a neslúžim jej ani preto, aby som sa cítil užitočný v našom manželstve. Jednoducho ju milujem so všetkým, ako len najlepšie viem, celý som sa jej odovzdal, nič neskrývam a v tomto leveli odovzdanosti, v takomto leveli vzťahu nevieš neslúžiť. Služba je jednoducho prirodzená reakcia na túto lásku a vzťah. Prosím, nechápte ma zle. Nechcem tým povedať, že služba je o niečom len emočnom a pocitovom.
Chcem tým povedať, že služba je o úplnom odovzdaní sa. Služba Otcovi znamená dať všetko. Úplne sa odovzdať. Znamená to zomrieť sám sebe. Zomrieť tomu ja, moje, o mne, pre mňa a narodiť sa z Boha. Už nepatrím sebe, ale som celý Kristov. Tento level vydanosti spôsobuje, že si tak pohnutý/á a zjednotený/á s osobou, ktorej sa odovzdáš, že slúžiť je pre teba prirodzené.
“Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. A život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa.” (List Galaťanom 2:20)
“A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista.” (List Filipanom 3:8)
Čo ale, ak sa mi nechce slúžiť?
Čo ak moje pocity diktujú niečo iné? V tomto prípade si potrebujeme znovu pýtať úplné zjednotenie s Otcom. Zažívať vzťah s Ním. Pocity sú skvelé a vo vzťahoch dôležité, ale nech nie sú naším pánom. Ak sa moja manželka zobudí o pol tretej ráno a niečo ju bolí, som okamžite hore, aby som jej pomohol, slúžil… čokoľvek. Neprebieha vo mne vnútorný boj, či sa mi chce alebo nechce vstať z postele. Jednoducho som jej plne vydaný aj v momente, keď by pocity chceli diktovať, že sa mi chce spať. Pocity idú bokom. Je to preto, že som pohnutý vzťahom a láskou. To znamená, že keď mám v sebe pocity, “chce sa mi slúžiť alebo nechce?”, kľúčom nie je nájsť odpoveď, či idem alebo nejdem, kľúčové je nájsť dôvod, prečo sú vo mne tieto otázky. A za tie roky, čo slúžim, vždy keď som prechádzal podobným obdobím, bolo to len preto, že moje srdce sa vzdialilo od Božieho srdca. Naša služba je teda len odpoveďou na Jeho lásku.
Ak je tvojou službou to, že si spevák v chválovom tíme, mamička na materskej, predavač alebo podnikateľ, vždy je to o zjednotení sa s Otcom. Čím viac sme s ním v jednote, tým viac nám horí srdce a toto srdce prinášame do činností, ktoré robíme. Tak prinášame Jeho kráľovstvo, Jeho princípy a hodnoty, Jeho srdce do tohto sveta. Vtedy automaticky stojíme na základe, ktorý nám zrazu diktuje, čo a kedy povedať, urobiť, ako sa zachovať… Je to v našom vnútri.
Služba a identita
Naša hodnota, identita ani pocit užitočnosti nie je v tom, že niečo robím. Naša hodnota vyplýva z toho, že máme hlboký a intímny vzťah s Otcom (vraciame sa teda opäť k prvej, najdôležitejšej hodnote). Pretože len v Ňom spoznávame, akí sme vzácni a čo všetko sa v priateľstve s Ním dá!
V Komunite Eden veríme, že služba je životný štýl. Nie naša činnosť. Každý z nás je povolaný do služby v Božom kráľovstve. Podstata tejto služby je v jednej jedinej veci – niesť Jeho prítomnosť. Ak nesiem Božiu prítomnosť, čokoľvek robím, Božia moc sa uvoľňuje. Či sa rozprávam s kolegom v práci, vediem chvály, usmejem sa na niekoho a pod.
Služba apoštolov spočívala aj v konkrétnych úlohách a rolách ako kázanie slova alebo modlitby za ľudí. Vidíme ale, že Peter len šiel a jeho tieň uzdravoval. (Sk 5:15) Ježiš nás pozval do kráčania v Božej moci a moc je zo stretnutia, nie z poverenia alebo činnosti. Apoštoli dostali poverenie v dvadsiatej ôsmej kapitole Evanjelia podľa sv. Matúša, aby išli a hlásali evanjelium, uzdravovali chorých, kriesili mŕtvych… Skutočná podstata a moc v službe bola ale uvoľnená až v Skutkoch v druhej kapitole, keď boli naplnení Duchom Svätým. Poverenie a naplnenie je rozdiel. Preto aj neskôr v šiestej kapitole Skutkov apoštolov, keď vyberali, kto bude obsluhovať pri stoloch, nevyberali podľa toho, kto mal najlepšie schopnosti, dary alebo vedomosti o obsluhovaní, ale vyberali podľa toho, kto bol plný Ducha Svätého.
Služba je o kráčaní v Duchu a o uvoľňovaní Jeho prítomnosti skrze čokoľvek, čo robím, alebo jednoducho cez to, že vojdem do miestnosti. Preto v Edene veríme, že neexistuje väčšia služba alebo menšia služba. Existuje len služba v Duchu alebo služba v tele. V Duchu znamená, že som naplnený Božím Duchom, a teda môj život nesie ovocie opísané v Božom slove, napríklad v Liste Galaťanom.
A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému! (Gal 5:19-26)
Biblia jasne hovorí, že nás spoznajú po ovocí, nie po pomazaní alebo daroch. Slúžime Božou milosťou, žijeme a sme na ňu odkázaní každý jeden deň (Nár 3:22). Čokoľvek robíme, robíme ako Pánovi. (Kol 3:23) Ak slúžime v tele, stále môžeme robiť veľmi dobré veci, ale akosi po čase prestávame vidieť Božiu moc. Prestávame vidieť zmysel a naplnenie z toho, čo robíme. Sme často v strachoch a otázkach. Nezažívame život a chladneme. Po čase sme unavení a vyhorení.
Práve preto máme túto hodnotu. Naša služba nie je náš cieľ. Náš cieľ je osobný vzťah s Otcom. Ak tento vzťah zdravo a pravidelne budujem, vždy ma to pohne smerom k zdravej službe. Ako budovať svoj pravidelný vzťah s Otcom si rozoberieme v kapitole Plán rastu a rozvoja členov Komunity Eden.
Chcem slúžiť priamo v komunite, ale neviem ako…
Často sa stretávam s touto otázkou. „Ako sa môžem viac zapojiť do služby aj tu v komunite?“ Možností je viacero. V komunite máme viacero služieb, ktoré už roky fungujú, a určite sa niečo nájde. Zároveň je tu priestor vytvoriť nové služby. To, čo chcem ale zdôrazniť, je, že to, čo je pre nás mimoriadne dôležité, nie je, akú službu budeš robiť, ale to, v akom stave bude tvoje srdce. Do služby v komunite hľadáme ľudí, ktorí majú tri základné predpoklady. Srdce, ktoré je ochotné sa učiť, srdce, ktoré vie byť podriadené, a srdce, ktoré je vydané Otcovi.
Naša komunita je rímskokatolícka komunita vo farnosti v meste Sereď.